Lenin vo Fínsku

Zo Žiliny sme ho síce vyhodili:

ale v Улан-Удэ stále veselo tróni najväčšia Leninova hlava sveta:

A aby toho nebolo málo, товарищ Владимир Ильич sa - akiste za výdatnej pomoci spraznených sovietskych alpinistov - vyšplhal aj nad 7000 metrov:

Na vrchu Пик Ленина.

To však nie je také ťažké. Tam sa dostanú aj polochromí. No stačí si otvoriť konzervu na takzvanom južnom póle nedostupnosti. Vlastne ju ani otvárať netreba:

Oni ho ešte aj natočili, nech sa pozerá smerom na Moskvu.

Pre vysvetlenie - južný pól nedostupnosti je najnedostupnejší bod na antarktickom kontinente, čiže taký, ktorý je najviac vzdialený od najbližšieho mora. To už ďalej od civilizácie vari ani nemôže byť... hoci ktovie, či ho Lunochody nezaniesli aj na mesiac?

Odtajnený dokument CIA.

Ja si nerobím srandu. Mne sa len uľavilo, že Sovieti nepristáli na Marse. Na taký Mesiac ešte aspoň ktosi chodí. Lenže Lenin sa dostal aj tam, kam sa bežný človek čo je rok dlhý neukáže:

- Súdruh Lenin, čo je lepšie, mať ženu alebo milenku?
- Najlepšie obe. Žena si myslí, že ste u milenky, milenka si myslí, že ste so ženou a vy zatiaľ šup do knižnice študovať!

...alebo ďaleko-ďaleko na sever:

V moskovskej galérii visí obraz, na ktorom je lúka, na lúke stoh sena a zo stohu trčia dva páry nôh v jednoznačnej polohe.
"Ako sa volá tento obraz?" pýta sa návštevník.
"Lenin vo Fínsku."
"Aha. A tie nohy špičkou hore sú Leninove?"
"Nie, to sú nohy Nadeždy Krupskej."
"Takže tie nohy špičkou dole sú Leninove?"
"Nie, to sú nohy Leonida Trockého."
"A kde je potom Lenin?"
"Vo Fínsku."

No a že teda v tom Fínsku ten Lenin aj fakt veruže je:

Leninov park v Helsinkách.

Oni si z tej politickej ideológie urobili náboženstvo tak, ako si islamisti urobili z náboženstva politickú ideológiu.