Ha Ha Ha
Dánska byrokratická Hlava XXII.
Chcel som sa zapísať na kurzy dánčiny zadarmo. Ako prisťahovalec do Dánska, ak máš CPR (social security number, čosi ako naše rodné číslo, ktoré je aj tvojím daňovým číslom, a zároveň ťa oprávňuje na poberanie dávok či zaraďuje ťa do tamojšieho systému zdravotného poistenia), tak máš nárok aj na bezplatné kurzy dánčiny (dokopy 250 hodín, čo je zhruba 1,5 roka, ale ak si motivovaný, tak aj viac.
Tak som sa bol opýtať na kommune (obecný úrad), že čo a ako. Že ako sa na ne prihásiť. Na úrade mi bolo povedané, že je to pod gesciou JobCenter (Úrad práce), a že teda mám kontaktovať akúsi pani Liesbeth, ktorá tam pracuje. Dali mi na ňu e-mail.
Nuž vari dobre, ale ktohovie.
Tak som jej - začiatkom januára - napísal kratučký e-mail po anglicky. V Dánsku vraj každý vie po anglicky a bolo by teda divné, ak pani, čo má na starosti vybavovanie kurzov dánčiny pre cudzincov, by sama po anglicky nevedela (a chcela s nimi komunikovať po dánsky).
Zatiaľ som sondoval, že kde sa dá študovať oná dánčina, ak bývam v Hvalsø. Zistil som, že najbližšie miesto je škola Clavis v Roskilde. Študovala tam moja rodina, u ktorej som si prenajímal izbu, a aj jeden Jakub z Čiech.
No ale pani Liesbeth na môj mail neodpovedala (ak teda vôbec existuje).
Asi po vyše týždni idem teda, patrične nasr...dený, znovu na Kommune.
"Prosím vás, kontaktoval som tú a tú pani ohľadom dánskych kurzov a neozvala sa mi. Viem, že dánčina sa vyučuje v škole Clavis v Roskilde, pretože niektorí moji kamaráti tam chodili alebo chodia, a viem, že sa má práve začínať letný semester, a teda nechcem premeškať začiatok..."
"Dobre," prerušila ma pani úradníčka úradne úradujúca na úrade, "dajte nám vaše kontaktné údaje."
Akože ten úrad nie je taký úrad, ako si ho predstavujeme na Slovensku. To je taký úrad, kde pani úradníčka stojí, na stolíku má tablet, ale to všetko je nepodstatné, lebo sa to nepoužíva. Podstatné skôr je, že je tam automat na kávu, čaj a kakao a každý sa môže obslúžiť - zadarmo. A pri odchode stlačiť tlačidlo, že ako je spokojný so servisom. Vždy ma na tom úrade fascinovalo, že ma zavolali skôr, ako ľudí, ktorí prišli predo mnou (a mali nižšie poradové číslo).
Ale späť k veci.
Tak som jej teda napísal na post-it môj e-mail a môj telefón. Že vraj sa mi kompetentná osoba ozve.
Dobre lebo nebárs.
Medzičasom som trávil čas tým, že som sa poopytoval mojich známych na ich skúsenosti. Či aj oni čakali tak dlho.
Nie.
"Mňa hneď oslovila Kommune," povedal mi jeden z nich.
"Skús kontaktovať priamo tú školu," pridal sa druhý.
Dobre. Kontaktoval som teda priamo tú školu. Čiže Clavis. Pani Anne odpovedala patrične rýchlo, konkrétne 24. januára. A teda stručne:
Milý Tomáš,
JobCenter sa nám neozvalo, tak ich musíš kontaktovať znova.
To ma dostalo. Napísal som jej teda dvadsiatehopiateho srdcervúci e-mail:
Milá Anička,
Už som ich kontaktoval dvakrát, a nič z toho [...] Nemôžem sa k nikomu dobojovať. Je to ako hrach na stenu [hádzať].
Moje hranie na city slávilo úspech už dvadsiatehošiesteho:Jeden zo študentov mi poradil, aby som kontaktoval priamo vás, pretože si to môžete s obecným úradom vyštrngať. No a samozrejme, nechcem zmeškať začiatok semestra.
Milý Tomáš,
Normálne nemôžeme kontaktovať obecný úrad priamo my, ale preposlala som im našu e-mailovú konverzáciu. Viac nemôžem urobiť.
To dokážem pochopiť. Veď v takej neskorumpovanej krajine ako Dánsko by sa to mohlo vysvetľovať, akože si škola chce takto zabezpečiť zakázku - učiť študenta za verejné peniaze. Ale aj tak je to trochu ujdené, lebo Clavis je tuším jediná škola v Roskilde, s ktorou majú obecné úrady široko-ďaleko v okolí uzavretú zmluvu, a ktorej kurzy teda logicky ponúkajú cudzincom.
Tak či onak, veci nabrali rýchly spád a v nasledujúcich dňoch sa podarilo vybaviť zvyšné náležitosti. Pointa však ešte nasleduje.
Na konci januára mi prišiel list. Odoslaný 27.1. Oficiálna pošta z obecného úradu. V dánčine. Prebehol som si to a hovorilo to, že si mám skontrolovať E-Boks. Že mi tam došla nejaká pošta.
Čo je to E-Boks? E-Boks je elektronická (e-mailová) schránka, ktorú môže mať každý, kto má CPR, a slúži na komunikáciu s úradmi či inú oficiálnu poštu (energetické spoločnosti, atď...) Dá sa do nej prihlásiť cez NemID (Easy-ID), čo je dánsky systém na bezpečné prihlasovanie sa a slúži na prihlásenie sa na daňový úrad, pre záležitosti obecného úradu a aj ako jednotné prihlásenie do online bankovníctva ktorejkoľvek dánskej banky. Pominiem pritom jeho vlastnosti (lebo je to na samostatný blog post), ale nedá mi nespomenúť (alebo, ako hovorí kapitáň Tomtom, nedá mi povedať), že bezpečnosť prihlásenia je podľa mňa tak desať rokov za štandardom. Ako heslo sa používa len štvorciferný PIN a je to síce dvojstupňová bezpečnosť, ale tým druhým stupňom je len čosi ako Grid karta (čiže odcudziteľná) so 150 jednorazovými šesťmiestnymi číselnými kódmi (heslami). Čiže žiadna autorizácia SMS kódom (po 150 prihláseniach treba fasovať novú Grid kartu od obecného úradu, ak by to niekoho zaujímalo).
Takže mi došiel list, že mi došiel list. Aké milé. Nechcelo sa mi prekladať celý pôvodný list, a tak som to nechal na neskôr.
Neskôr, keď som si na to našiel čas, nemohol som uveriť vlastným očiam. Preložil som si ten prvý list a ten ma oboznámil s tým, že mi do elektronickej schránky E-Boks prišla pošta. No super. Tak načo mi je elektronická schránka, keď mi o každej novej pošte v nej príde oznámenie klasickou poštou domov do schránky. To môžu radšej tú poštu poslať rovno mne.
Nuž vari dobre, ale ktohovie.
V liste (tom tlačenom) bolo uvedené varovanie, že ak si list v elektronickej schránke nepozriem, tak môžem prísť o dôležité informácie o sociálnych dávkach, aebo ako ušetriť.
List (stále hovorím o tom tlačenom) tiež ešte obsahoval postup, ako sa prihásiť do E-Boksu, a tak som to využil a - prvýkrát (všetko je raz prvýkrát v živote - prvý bozk, prvý sex, prvá návšteva u zubára) - sa prihlásil do E-Boksu.
Čo som tam nenašiel.
Bol tam list, ktorý mal jednu stranu (PDF-ko). Čiže toľko isto ako ten pôvodný, tlačený, upozorňujúci ma na novú poštu.
Tento list bol tiež v dánčine. A čo ma čakalo, keď som ho prelúskal?
Prekvapenie. Bol to list o mojich kurzoch dánčiny. Vivat logika. Poslať list cudzincovi, ktorý sa chce začať učiť dánčinu, o kurzoch dánčiny v - dánčine. To je buď idiosynkratická logika byrokracie, alebo pekuliárna forma ťažkého optimizmu. Však nech sa chlapec ponamáha, ak chce študovať. Aspoň zistíme, či je dostatočne motivovaný, všakáno...
